Príbeh
Nikolasov stratený čas
V časoch dávnych pradávnych, žil na jednom ostrove hlboko v tichom oceáne chlapec. Volal sa Nikolas. Jeho rodičia boli rybári a on sa tiež učil tomuto remeslu. Nikolas mal dobrého kamaráta Adriana. Ten však nebýval na ostrove. Vlastne na tento ostrov prišiel iba na istý čas a potom sa vrátil bývať späť na pevninu. Pevnina bola ale veľmi ďaleko, dalo sa tam dostať iba veľkou loďou. Nikolas stále sníval o tom, že raz navštívi svojho kamaráta, ale ako?
Jedného pekného dňa na ostrov priplávala veľká nákladná loď. Nikto netušil prečo. Vysvitlo, že loď mala poruchu motora, a preto sa zastavila na ostrove, kde spustili opravu. Nikolas od chvíle, ako zbadal loď, myslel na to, ako sa dostať za kamarátom Adrianom.
Rozhodol sa navštíviť kapitána. Spýtal sa ho: „Kapitán, keďže idete po oprave lode na pevninu, mohol by som sa zviesť s Vami?“ Kapitán chvíľu rozmýšľal a potom odpovedal „Dobre, ale mám pre teba jednu úlohu. Čo vieš robiť?“
Nikolas odpovedal: „Viem loviť ryby…“ Kapitán sa usmial: „Naša loď tu ostane až do zajtrajšieho rána. Dobre by padlo mne aj mužom na palube, keby sme mali na obed čerstvé ryby….Nikolas, máš 24 hodín, teda celý deň na ulovenie rýb do tohto koša…“ povedal a podal Nikolasovi veľký prútený kôš. „Som si istý, že to zvládneš“ dodal. Nikolas cítil v duši vzrušenie. Naozaj sa mu splní sen stretnúť sa s Adrianom?
To je úžasné, myslel si Nikolas, musím to vyrozprávať všetkým ľuďom na ostrove. Hurá a rozbehol sa k ostatným…Tešili sa s ním rodičia… Bežal k domčekom svojich známych a navštevoval priateľov. Každému rozprával nadšene o svojom úmysle navštíviť Adriana. Bol už skoro večer, keď sa vrátil domov a cítil sa veľmi unavený. Rozhodol sa, že si chvíľu zdriemne a potom oddýchnutý naloví ryby… Ľahol si na mäkký, slnkom vyhriaty piesok na pláži a zadriemal. Keď sa však zobudil, bolo už ráno. Nikolas zistil, že je už deň a on nestihol naloviť ryby pre kapitána. Bolo jasné, že čas, ktorý mal využiť na lov rýb, premrhal…stratil….
Zrazu zbadal v diaľke loď . Bola to loď, na ktorej mal ísť Nikolas za Adrianom. Po tvári sa mu gúľali slzy. V duši cítil smútok… Najradšej by vrátil čas naspäť… Vráti sa loď ešte niekedy?
Ako tam tak stál, išiel okolo starý rybár. Keď zbadal slzy v Nikolasových očiach, zastavil sa a opýtal sa ho: „Čo sa ti stalo?“ Nikolas mu vyrozprával celý príbeh a on ho chytil okolo pliec a súcitne mu povedal: „Vieš, žijem tu už veľa veľa rokov a viem, že lode sa sem z času na čas vracajú. Aj keď si možno premrhal čas a túto jednu príležitosť, určite nie je v tvojom živote posledná a keď budeš sám chcieť, určite Adriana ešte v živote stretneš“
